PERFEKCIONIZMUS

Perfekcionizmus je porucha osobnosti, s ktorou sa ťažko bojuje, pretože si často ani neuvedomujeme, že je to porucha. Veríme, že je dobré byť perfektný. To je pasca perfekcionizmu. Perfekcionizmus vytvára neustále požiadavky na náš čas a energiu. Hovorí nám, že nerobíme dosť, tlačí na nás, aby sme pracovali tvrdšie, tlačí nás, aby sme pracovali viac a tlačí nás, aby sme robili všetko perfektne. Mnohokrát by sme radšej nerobili nič, ako riskovali zlyhanie. Ak nerobíme veci perfektne, cítime sa vinní.

Nechať sa uchvátiť perfekcionizmom je veľmi ľahké. Robíme si zoznamy vecí, ktoré urobíme a organizujeme náš program. Neustále sa bojíme, čo by sa mohlo stať, ak úlohy nebudú urobené správne alebo včas. Tiež sa môže stať, že sa bojíme, že sa nezapáčime šéfovi, kolegom, známym, rodine, priateľom a nám samým.

Takmer vždy sa cítime, že nie sme perfektní, pretože vysoké nároky, ktoré sme si vytvorili, je nemožné splniť. Následne prichádza pocit viny.

 Perfekcionizmus nás uzamkne v kolobehu utrpenia. Dávame vysoké ciele, nedokážeme ich dosiahnuť, trestáme sa za to, že sme ich nedosiahli a niekedy si dávame ešte vyššie méty, aby sme to kompenzovali.

Tento cyklus má mnoho negatívnych vedľajších efektov. Izoluje nás od priateľov a rodiny. Trávime tak veľa času v práci, že nemáme čas na relax. Ak neoddychujeme, zriedkakedy zažijeme niečo veselé a náš stres sa hromadí.

Druhí si často nie sú vedomí našej snahy byť perfektný. Nemusí sa to prejaviť v našich činoch, ale cítime sa neadekvátne, ak sa pozeráme na úspechy iných. Ak sa rozhodneme, že stačilo a skutočne túžime zmeniť sa, máme možnosť skúsiť dvanásťkrokový program EA. Zdieľame naše pocity a hovoríme o našom perfekcionistickom správaní s ostatnými členmi EA, ktorí nás chápu. Používame slogan „Neporovnávaj sa.“. Začíname si samých seba vážiť bez toho, aby sme museli súťažiť s ostatnými. Uvedomujeme si, že sa vzdávame našej vnútornej snahy  byť perfektný. Rozoznávame bolesť, ktorú náš perfekcionizmus spôsobuje nám a nášmu okoliu. Vidíme, aké absurdné boli naše očakávania.

Aby sme sa vzdali nášho perfekcionizmu, najskôr musíme pripustiť, že je to v nás a sme proti tomu bezmocní. Potom môžeme začať konať nasledujúcim spôsobom:

1. prestaneme sa porovnávať s inými a začneme oceňovať samých seba za to, kto sme a nie za to, čo robíme.
2. sme otvorení od ostatných prijímať nové idey, ktoré rozšíria naše obzory. Už nikdy sa nepodceňujeme za to, že sme o nich predtým nerozmýšľali.
3. dáme sami sebe povolenie robiť chyby, uvedomujúc si, že nie sme perfektní, ale sme perfektne ľudskí. Snažíme sa o progres, nie o dokonalosť.
4. začneme si uvedomovať, že už nemusíme mať vždy pravdu. Oceňujeme počúvanie a zdieľanie s inými.
5. necháme všetkým okolo nás slobodu robiť chyby a uznáme, že každý je zodpovedný len za svoj vlastný život.
6. snažíme sa žiť deň po dni, plánujeme naše aktivity ale výsledky nechávame na Vyššiu moc. Pamätáme na heslo „Pusti to a nechaj to na Boha.“

Žili sme s týmto problémom mnoho rokov, preto si uvedomujeme, že bude nejaký čas trvať, kým sa to zmení. Trpezlivosť! Uzdravovaním sa z perfekcionizmu, sa stávame viac milujúci a naučíme sa užívať si život. Prijímame samých seba takých akí sme tu a teraz. Robíme si realistické zoznamy vecí, ktoré chceme spraviť a cítime spokojnosť aj keď len pár z nich je splnených. Prestaneme súdiť seba a iných. Začneme si uvedomovať, že sme perfektní v očiach našej Vyššej moci.