SEBAÚCTA

Mnohých z nás, ktorí začali navštevovať stretnutia EA, spája nedostatok sebaúcty. Nemusíme si byť toho ani vedomí, pretože symptómy (depresia, strach, hnev atď.) len maskujú naše pocity menejcennosti. Máme pocit, že sa nedokážeme vyrovnať s nemožnými požiadavkami, ktoré na seba kladieme. Sme obeťami presvedčenia: „mala by som“, ktorý sa ale stáva zbraňou v boji proti nám samým.

„Mala by som byť schopná vyrovnať sa so všetkým.“

„Nemala by som nikdy robiť chyby.“

„Mala by som byť najlepšia vo všetkom čoho sa zúčastňujem.“

„Mala by som poznať na všetko odpovede.“

„Mala by som urobiť každého okolo mňa šťastným.“

„Mala by som vždy hovoriť alebo konať správne.“

Ak sa nám nedarí žiť podľa týchto nedosiahnuteľných očakávaní, môžeme začať považovať samých seba za zbytočných, bez nároku na šťastie. „Schovávame to“ za tabletky, jedlo, alkohol, peniaze, sex, prácu, len aby sme sa vyhli bolesti z klamlivého pohľadu na seba, ktorí sme si vytvorili. Máme strach, že ostatní objavia tú hroznú pravdu, akí „v skutočnosti“ sme, a pocítia k nám rovnaký odpor, aký prechovávame sami k sebe. Toto nás udržuje v neustálom napätí. Ako ochranu pred vlastným pocitom menejcennosti, prameniaci v neakceptovaní našich nedostatkov, si môžeme zvoliť rolu tých, čo hodnotia, kritizujú, posudzujú ostatných. Hľadanie vlastných chýb u iných vedie k narúšaniu našich vzťahov. Naša idea prijatia seba samých je vždy podmienená: keď budem mať pod kontrolou moje pocity, keď zarobím viac peňazí, keď schudnem alebo priberiem, keď ma bude mať niekto rád  - iba vtedy budem akceptovaná. Aj keď sme úspešní v jednej oblasti nášho života, vždy nájdeme inú, v ktorej nie.

Keď sa naučíme, že sme prijímaní a pochopení inými v EA stretnutiach, môžeme začať akceptovať samých seba a byť k sebe milí po prvýkrát v živote. Nebudeme sa viac cítiť iní a osamelí. Učíme sa, že sme akceptovaní a milovaní „Vyššou silou“ a ostatnými. Nie že sme perfektní, ale že sme takí, akí práve teraz sme. Paradoxom je, že keď akceptujeme samých seba, začíname sa meniť. Ak i naďalej budeme veriť, že nemáme žiadnu cenu, len tým ospravedlňujeme, že sa nič nemení. Ak si ale povieme, že sme cenní, takí akí sme, oslobodíme sa pri hľadaní všetkého dobrého v nás a staneme sa osobami akými sme si mysleli, že „by sme mali byť“.

Môžeme prevziať zodpovednosť za nás samých a prijať chyby ako našu súčasť. Už viac nebudeme mať potrebu prísne posudzovať iných podľa kritérií, ktoré sme na seba kládli. Naše vzťahy sa zlepšia.

Program EA nám hovorí, že máme možnosť voľby.

Môžeme konečne prestať veriť akejkoľvek negatívnej, odsudzujúcej myšlienke ohľadom nás samých a začať vnímať našu skutočnú hodnotu. Zabúdať na chyby, dovoliť si byť nedokonalými.

S pomocou našej „Vyššej sily“ a programu EA sa učíme byť milí k samým sebe.