Slogany, ktoré používame – čo naozaj znamenajú?
Svet reklamy dokáže skvele prekladať zložité informácie do jednoduchých, ľahko zapamätateľných fráz, ktoré dráždia našu pamäť, keď máme náladu nakupovať. EA má svoj vlastný súbor krátkych chytľavých fráz – sloganov – ktoré nám môžu pomôcť, keď nás premáha zlá nálada, pocity alebo súčasná situácia. Možno je čas pozrieť sa zbližša na tieto jednoduché frázy a pouvažovať nad ich hlbším významom.
Neskôr v tejto kapitole obohatíme zoznam o nové slogany od členov EA po celom svete.
*****
Veľakrát v živote, a niekedy veľakrát denne, si potrebujeme pripomínať, že hoci úsilie je naše, výsledky patria našej Vyššej Sile. Nemôžeme mať pod kontrolou členov našej rodiny, počasie, šéfa, hypotekárne úroky, či výsledok chirurgického zákroku. Čo môžeme, je správať sa rozumne, starostlivo a rozvážne pokiaľ ide o naše zdravie, prácu, rodinu a vzťahy, a usilovať sa robiť vo svojom osobnom živote najlepšie rozhodnutia, akých sme schopní. Niekedy už len samotné „pustenie[3] “ uvoľňuje napätie prameniace v našej snahe kontrolovať istú situáciu a očisťuje našu myseľ, aby sme mohli robiť lepšie rozhodnutia. Nepredvídateľná budúcnosť je koniec koncov v rukách našej milujúcej Vyššej Sily.
Rodíme sa sami a umierame sami a veľakrát je osamelosť naším verným spoločníkom, tak ako môže platiť toto tvrdenie? Platí, pretože ako jednotlivci a ako členovia EA máme podobný ľudský údel[5] . Zakúšame podobné výzvy, príležitosti a emócie a utešuje nás vedomie, že aj druhí zvádzajú podobné boje. Naša Vyššia Sila, nech sa na ňu pozeráme akokoľvek, točí svetom[6] a tvorí život. Táto sila je tu pre nás, aby sme z nej čerpali význam nás samých ako súčasť veľkého celku a vedomie, že naše životy sa vyvíjajú tak, ako majú. Aj vy nie ste sami, a to doslova. Aj v zdanlivo nekonečnej zaneprázdnenosti v 21. storočí je svet plný ľudí, ktorým druhí nie sú ukradnutí. Môžete čerpať z tohto záujmu, ak sa len trocha posnažíte. Pomôžte druhým, aby mali zo seba lepší pocit tým, že ich pozvete do svojho života a osvetlíte tým aj svoj temný kút osamelosti.[7]
Dnešný deň je dar. Tento deň, táto hodina, táto minúta, táto sekunda je všetko, čo máme – nie je zaručené, že sa dožijeme zajtrajška a ďalších dní. Našou úlohou je tento čas múdro a dobre využiť. Žiadame svoju Vyššiu Silu o pomoc, aby sme zvládli tento deň najlepšie, ako vieme, a ďakujeme jej za každý západ slnka. Pomáha nám to, aby sme videli drobní zázraky, akými sú objatie dieťaťa, kvitnúca ruža, auto alebo počítač, ktoré fungujú, keď ich potrebujeme. Samozrejme, budúcnosť sa nepostará sama o seba, takže si musíme rozumne plánovať zajtrajší deň. Musíme sa postarať o jedlo, strechu nad hlavou, zamestnanie, vzdelanie pre naše deti a o svoj dôchodok. Iba nemusíme prežívať tieto veci v tejto chvíli, v tento deň. Dnes žijeme v prítomnosti a sme vďační za túto príležitosť.
Spolu s tým, že môžeme žiť iba v tomto dni, si pripomíname, že žijeme iba svoj vlastný život. Môžeme tu byť pre našich priateľov, rodinu a susedov, ale nemôžeme byť nimi. Musia robiť svoje vlastné dobré a zlé rozhodnutia a žiť s následkami týchto rozhodnutí, podobne ako aj my musíme žiť najlepšie, ako vieme. Ak je naša sebaúcta založená na prehnanom zapájaní sa do životov druhých, musíme prehodnotiť svoje pohnútky a možno zvážiť svoje skutky. Obdobne sa nesnažíme robiť život druhých ťažším, než už je tým, že ich budeme posudzovať na základe ich rasy, náboženstva, národnosti, pohlavia, rodičovských zručností alebo postavenia v živote. Na svete je veľa priestoru, v ktorom môžeme všetci pokojne spolunažívať, ak budeme voči sebe féroví, budeme mať otvorenú myseľ a nebudeme sa navzájom odsudzovať.
To najdôležitejšie sprav ako prvé.
Budem taký dobrý človek, akým len dokážem, v tomto dni a v tomto živote, ktoré mi boli dané. Prídem na to, čo je pre mňa v tento deň najdôležitejšie. Ak budem môcť, urobím najpotrebnejšie veci ako prvé a ostatné si nechám na neskôr. Prvá vec môže byť vstať z postele a obliecť sa – aj toto môže byť pre nás v niektoré dni veľkou výzvou. Nebudem si robiť obrovský zoznam, čo mám spraviť a nebudem sa zúfalo naháňať, aby som si odškrtol/la všetky povinnosti. Budem myslieť na dar dňa, ktorý mi bol daný, a budem sa starať o svoje psychické a telesné zdravie. Ak tvrdo pracujem, budem aj odpočívať. Budem sa usilovať žiť svoj život v rovnováhe a sústredene, pretože iba potom dokážem robiť dobré rozhodnutia. Dovolím si úprimne pociťovať celé spektrum emócií a tiež ich púšťať.
Zdá sa, že iba málo situácií v našom živote je takých dobrých, ako sme dúfali, alebo takých zlých, ako sme sa obávali. Na každú situáciu sa možno pozerať z pozitívnej alebo negatívnej stránky, a toto ovplyvňuje, ako hovoríme smerom k sebe samým a k druhým. Pozitívny self-talk nás pozdvihuje a dovoľuje nám pozerať sa ponad zlú situáciu. Negatívny hovor spôsobuje, že klesáme stále hlbšie v našich depresiách, obavách a úzkostiach. Dobré stránky našich súčasných okolností nie sú vždy zreteľné; musíme svoju situáciu poprevracať zo všetkých strán a objaviť, ako napasovať tieto zážitky do nášho vnímania reality. Prijímanie tejto reality a stavanie na nej pozitívnym spôsobom je našou výzvou.
Tento slogan mi pomáha budovať môj postoj vďačnosti. Z milosti mojej Vyššej Sily som tu dnes živý. Môžem prežívať ďalší deň takej veľkej, zaujímavej, komplexnej, strastiplnej i radostnej veci, akou je život. „Milosť“ znamená nezaslúženú pomoc a dary od našej Vyššej Sily, ale môže v sebe tiež zahŕňať myšlienky milosrdenstva, odpustenia a prijatia. Naozaj si nemôžeme zaslúžiť pomoc a odpustenie našej Vyššej Sily, pretože sú bezplatným darom pre nás, ale môžeme ich zažívať a zreálňovať ich vo svojom živote a v živote tých, ktorých milujeme.
Poznaj sám/sama seba a buď k sebe úprimný/-á.
Všetky 12-krokové programy vyžadujú nekompromisnú úprimnosť. Musíme sa dobre prehrabať vo svojich minulých zážitkoch a pocitoch, aby sme spoznali, kým sme dnes. Toto je najdôležitejšia a najťažšia časť krokov. Mnohé zo sebadeštruktívnych spôsobov správania, ktorými sme sa riadili v minulosti, a možno sa nimi riadime dodnes, pramenili v tom, že sme boli k sebe menej ako úprimní. Hovoríme si milosrdné lži ako napríklad „Môžem si dať tento jeden pohárik, pretože si ho zaslúžim,“ a „Je úplné v poriadku, že nadávam členom mojej rodiny, pretože si to zaslúžia.“ Odôvodňovanie nášho správania ako toto nám dovoľuje dopriať si druhý balík sušienok, utratiť 1000 EUR na zbytočnosti, alebo dokonca podvádzať, kradnúť alebo dopúšťať sa násilností. Všetky tieto rozhodnutia majú pôvod v postoji sebaľútosti a sú spojené s negatívnymi hovormi so sebou samým. Vravíme, že to nie je naša chyba – je to chyba našej slabej vôle alebo chyba druhých, ktorí nás prinútili správať sa zle. V skutočnosti je náš život v našich rukách. Ľudia nás poznajú podľa našich slov, rozhodnutí, a predovšetkým podľa našich skutkov. Práve teraz môžeme začať žiť novým spôsobom. Ak nás prenasleduje naša minulosť, kľúčové je prejsť si prvý, druhý a tretí krok, zatiaľ čo náročný štvrtý krok nám dovoľuje vyniesť veci, za ktoré sa hanbíme, na svetlo sveta a ísť ďalej. EA nám všetkým ponúka nástroje, ktoré potrebujeme nato, aby sme sa poznali, milovali a pokračovali na ceste života s úprimnosťou.
Dokážem prežiť čokoľvek, ak viem, že to potrvá iba túto sekundu, potom ďalšiu … potom ďalšiu. Život je niekedy ako prechod po moste vysoko nad riekou. Ak budete kráčať s istotou s očami upretými na cieľ, budete v poriadku; ak sa pozriete dole, môžete spanikáriť. Máme skúsenosť, že naše pocity spojené s určitými situáciami sa v priebehu času menia. Nie sme odsúdení na to, aby sme začali plakať vždy, keď si spomenieme na milovaného zosnulého alebo aby sme začali zúriť nad nepríjemným konfliktom, ktorý sa odohral pred desiatimi rokmi. Väčšina okolností v našom živote sa v priebehu času zmení. Naše nevyriešené problémy sa zmenia na úplne niečo iné, a možno budú vyžadovať mierne iný prístup; ale podobne ako čas mení naše fyzické telo, nepatrne mení aj naše pocity a vnímanie situácie, aj keď sa samotná situácia nemení. Na naše emócie má často veľký vplyv naša fyzická kondícia. Ak sme unavení, hladní alebo frustrovaní na konci dlhého dňa, nový problém sa môže zdať neprekonateľný. Veci však uvidíme inak po večeri alebo kvalitnom nočnom odpočinku.
… a ľudia potrebujú mňa. Mám jedinečné a hodnotné dary a talenty, ktoré sú dôležité pre životy druhých ľudí, i keď iba v malej miere. Aby som sa cítil najlepšie, potrebujem sa zapájať do záležitostí spoločnosti, v ktorej žijem. Ak mám strach alebo fóbiu zo spoločnosti, pokúsim sa vyhľadať pre ne pomoc. Budem sa snažiť minimálne raz za deň vyjsť z domu, možno iba aby som pozdravil suseda na ulici alebo minimálne zavolám svojmu kamarátovi alebo príbuznému. Spravím všetko preto, aby som prišiel aspoň raz za týždeň na stretnutie EA. Ak sa v mojej blízkosti nekonajú žiadne stretnutia, prečítam si niečo z literatúry EA, zavolám inému členovi, alebo sa prihlásim do EA Loopu a pridám tam svoj príspevok. Spoločenstvo je jednou z najmocnejších uzdravujúcich síl EA, pretože nám pripomína, že nie sme sami. Zaväzujeme sa hľadať pomoc, ktorú potrebujeme a delíme sa o pomoc, ktorú môžeme ponúknuť.
Nezdá sa vám, akoby sa aj tie najmenšie problémy stávali komplikovanými, keď sa v nich začneme rýpať? Ujme sa ich naša myseľ, ktorá začne pátrať po informáciách, ktoré nemáme, pripájať ku každému problému emócie a spôsobovať, že sa nám problémy zdajú hrozivejšie ako v skutočnosti sú. Riešenie nám ponúka Modlitba vyrovnanosti: „Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.“ Keď čelíme novej výzve, máme na výber dve možnosti – prijať to alebo zmeniť. Musíme sa obrátiť na našu Vyššiu Silu s prosbou o múdrosť, aby sme to vedeli rozlíšiť. Ak je to niečo, čo musíme prijať, jednoducho to odovzdáme našej Vyššej Sile. Ak musíme reagovať alebo niečo zmeniť, žiadame o odvahu, ktorú potrebujeme nato, aby sme sa pozreli na problém a podnikli kroky v tom, v čom môžeme. Život nie je ľahký, ale je často jednoduchý. Berme ho takto.
Táto myšlienka tvorí podstatu programu Emotions Anonymous. Vždy si môžeme vybrať, či dovolíme, aby nás naša myseľ viedla tam, kam nechcem ísť, alebo jej na to nedáme súhlas. Vždy je ľahké padnúť do toho, aby sme znovu prežívali emocionálne nabité situácie, zlé rozhodnutia alebo sebadeštruktívne návyky. V skutočnosti vo chvíľach slabosti, choroby či depresie sa tieto pokušenia zdajú lákavé. Stále sme na dlhej ceste k sebaprijatiu a niekedy je jednoducho ľahšie popustiť uzdu ostražitosti a vrátiť sa späť k starým spôsobom. Je to skrátka to, čo vieme najlepšie. Je to tiež to, čo najviac škodí našej sebaúcte, nášmu emocionálnemu zdraviu a nášmu programu. EA nás vyzýva, aby sme neľutovali svoju minulosť a nezatvárali za ňou dvere. Je to veľmi náročná úloha, takže aby sme ju zvládali každý deň, musíme prosiť o odvahu.
*********
