HANBA

Hanba je bolestivá emócia, ktorá môže mať príčinu v pocite viny. Vina hovorí :“ Urobila som chybu.“ Hanba hovorí: “Ja som chybná.“  Zdravý pocit viny dokáže byť pre nás užitočný, pretože nám dá vedieť, keď sme porušili náš názorový systém. Hanba je pre nás zničujúca. Živia ju pocity, že sme bezcenní a neschopní.

Vnútorný hlas ako je tento, býva veľmi hlboko v našom podvedomí a môže byť práve koreňom našich pocitov a vnemov. Ak budeme mať myšlienky typu: „ Nikto nie schopný ma mať rád,“ alebo „ Som najskazenejšia osoba v našej skupine,“ alebo „ Moja minulosť je tak hrozná, nikdy si nedokážem odpustiť,“ či dokonca „ Nemôžem robiť 4. a 5. krok, pretože by ma nikto nemohol akceptovať,“ tieto myšlienky môžeme priradiť k hanbe. Myšlienky o hanbe nie sú založené na faktoch, v skutočnosti sú to mýty.

Keď sme boli malými deťmi, možno nám hovorili: „ Ty si zlé dievča. Hanbi sa!“ Na rozdiel od jednoduchého :  „ Nie, netrháme stránky z knižiek.“  Alebo „ Ty zlé, škaredé chlapčisko, zase máš mokré nohavice“ namiesto „ Poď, dáme nejaké suché oblečenie.“ Samozrejme, začali sme veriť tomu, že sme boli naozaj zlí, zavrhnutia hodní ľudia. Tak ako nám vraveli. Hanba mohla byť tiež dôsledkom slovného zhadzovania od rodičov, napríklad : „ Ty si tučko,“ alebo „ Ty nikdy nebudeš k ničomu.“ Hanba mohla byť tiež výsledkom ľahostajnosti zo strany rodičov, napríklad neúčasť na stužkovej, alebo nepochválenie vtedy, keď pochvala mala prísť. Na to, aby sme sa preniesli cez tieto bolesti, budeme možno musieť veľa odpúšťať. Život s hanbou a v hanbe často spôsobuje, že znižujeme hodnotu našich úspechov. Zdá sa nám, že naše pocity nič neznamenajú, podobne ani naše názory či potreby. Máme pocit, že si nás ľudia nevážia a istotne nedokážeme  urobiť nič zvláštne, jedinečné.

Bagatelizujúce slová „ iba“, „ len“ sú zvyčajne súčasťou nášho slovníka. Hovoríme veci ako sú:  “ Získal som len 92 bodov v teste“ alebo „ Mám len malý, starší dom a auto,“ alebo by sme priateľovi povedali „ Zaslúžiš si najväčší kus koláča.“ Používaním takýchto slov a viet vravíme „ Nie som dôležitá,“ „ Nezaslúžim si lásku, nie som toho hodná.“ O čo lepšie je povedať „ To je jedna z najlepších známok, aké som kedy z testu dostala“ alebo „Môj dom je pohodlný a útulný“ či „Podelíme sa o koláč rovnakým dielom.“ V druhom spôsobe správania sa objavuje pozitívny vzťah k sebe namiesto negatívneho.

Hanba nám dáva falošný pocit bezpečia. Stavia okolo nás múr, ktorý nikto nedokáže preraziť a nikomu nedovolí vidieť „ naše skutočné JA“. Stáva sa našim komfortným priateľom – priateľom, ktorý zabráni vstupu iným do našich životov. Zachádza príliš hlboko a preto sa potrebujeme naučiť prijať našu ľudskosť, omylnosť, jedinečnosť. Pomáha priznanie pocitu hanby.

Ak sme vyrastali v dysfunkčnej rodine, cítili sme hanbu, keď sa rodič správal zvláštne a to najmä pred našimi priateľmi, tiež ak sme sa obliekali a stravovali ináč ako ostatné deti. Možno boli naši rodičia chudobní a hanbili sme sa za svojich rodičov a ich správanie. To mohol byť začiatok našich pocitov hanby. Skrývaná hanba nám môže brániť v procese uzdravovania sa. Budeme pokračovať v odmietaní seba a ostatných až pokiaľ sa nezačneme skutočne zaoberať vlastnou ľudskou podstatou.

Musíme byť ochotní prijímať samých seba každý deň, a nesmieme sa nechať odradiť od prípadných neúspechov a sklamaní. Tešíme sa z pozitív a učíme sa prijímať, že robíme najlepšie ako dokážeme.

Aj keď sme prejavili svoju hanbu otvorene ( vedome, či nevedome), naďalej narastá v našom vnútri. Môže byť ťažké udržať si priateľstvo. Kto by chcel byť s niekým, kto je permanentne negatívny? Máme sa radi čoraz menej! Tak ako môžeme mať radi ešte niekoho iného? Chceme byť dokonalí,  a nevieme prijať svoju nedokonalosť. Nechceme uveriť tomu, že každý robí chyby.

V spoločenstve EA sa učíme spoliehať sa na Silu väčšiu ako sme my sami. Učíme sa, že naša Vyššia moc nás miluje a prijíma bez ohľadu na to, akí sme. Dozvedáme sa, že je v poriadku robiť chyby a prijímame, že minulosť je za nami a nemôžeme ju zmeniť. Dnešok sa ráta.

Keď navštevujeme mítingy EA, začíname si uvedomovať, že mnohí mali ten istý problém so životom v hanbe. Počúvame ako im 12 krokový program pomáha prijať samých seba, svoj ľudský rozmer. Ich seba hodnotenie sa mení, nachádzajú nové sebavedomie a sebaúctu. Prvýkrát po mnohých rokoch sa učia ceniť si samých seba.

EA nám dávajú prísľuby, ktoré sa môžu zdať prehnané, ale nie sú. Osvedčili sa opakovane tým, ktorí sa usilujú o lepší život. Dva z týchto prísľubov hovoria: „ Spoznali sme novú slobodu a nový pocit šťastia,“ a „ Nebudeme ľutovať svoju minulosť, ani si  priať zatvoriť za ňou dvere.“ Aj tieto prísľuby by nás mali povzbudiť. EA má viacero ďalších, ktoré tiež fungujú. Existuje mnoho užitočných nástrojov, ktoré sú súčasťou tohto programu, ako napríklad slogany: „ Všímaj si pozitíva“, „ Spoznaj sám seba - buď úprimný“ a „ Aj toto prejde.“ Pomáhajú nám zamerať sa na dôležité hodnoty.

Navštevovanie stretnutí nám pripomína, že „ Nie sme sami“. Počúvaním príbehov ostatných o emočných ťažkostiach a o ich novom spôsobe života, dostávame úplne odlišný pohľad na pocit hanby a ostatné emócie. Pomáha nám zistenie, že druhí majú rovnaký problém  a našli pomoc. Ich bolesť sa zmenšila. Nevyriešili sa všetky ich problémy, ale ich životy sa skvalitnili s pomocou EA programu a Vyššej sily.